Ako 13 ročné dievča som prvýkrát pocítila silnú túžbu k športu a chuť byť v niečom aj úspešná. Peniaze som v tom čase nezarábala, takže na fitko som nemohla ani len pomyslieť. Mojim fitkom sa stala moja detská izba, kde som si postupne cvičila cviky s vlastným telom. O dva roky na to, som prvý krát chytila po domácky vyrobenú činku do ruky. Pamätám si akoby to bolo len včera, akú radosť som z toho mala, že som sa mohla posúvať ďalej a cvičiť už aj so záťažou (možno ako dnešné deti, ktoré dostanú najnovší IPhone). Bolo to také moje obdobie, ja ako introvert, o ktorom skoro ani len nikto netušil, že existujem a už vôbec nie, že cvičím.
Postupne som z „domáceho fitka“ prešla pre mňa vtedy, už na profi úroveň a začala som navštevovať fitnesscentrum. Najprv s obavami, že čo tam robím a kto všetko po mne pozerá, to postupne so zvyšujúcim sebavedomím prešlo až k tomu „ja som tu, pozerajte!“
Môj celý pohľad, správanie a motivácia boli často zamerané len na úspech a egoizmus. Len ja a moje potreby …
Postupne som cvičila viac a viac, až to prešlo do akejsi extrémne prehnanej motivácie, závislosti až agresivity voči všetkému naokolo, aj voči ľuďom a ich názorom na to, aby som to nepreháňala a to všetko ma motivovalo ešte viac! Neúspech zo súťaží, pohlaď do zrkadla a následná nespokojnosť, ma nútili ešte viac vyzerať dokonalo. Moje ego ma tak silno ovplyvňovalo, chcelo len víťazstvá nad všetkým a to doslova! Viac fázové tréningy s doplnkami výživy mi dávali nádej, že takto budem určite výnimočná vnútorne aj navonok.
Vytratila sa vo mne akási podstata mojej osobnosti a ženskosť. A to všetko len kvôli tomu, že ako človek som chcela byť viac ako Boh.
Postupne ako roky ubiehali prišlo extrémne preťaženie, zranenia fyzické aj psychické…
Týmto článkom vôbec nechcem odradiť od športu, ani od vrcholového športu a užívania doplnkov výživy, ale chcem poukázať práve na to, že šport a športová výživa sú veci, ktoré nám môžu pomôcť, ale môžu aj uškodiť, preto dôležitý je náš postoj k týmto veciam.
Nebudem tu písať aké traumy som mala a čo ma nútilo vyniknúť. Je veľký rozdiel kvôli čomu vlastne športujeme a chceme byť lepší, úspešnejší.
Položme si otázky…
Prečo chcem vyhrať súťaž? Robím to pre radosť alebo len kvôli uznaniu okolia? Chcem mať dokonalú postavu lebo záleží mi na mojom tele a pocite aký mám alebo sa chcem zapáčiť všetkým naokolo a byť len na ukazovanie? Cvičím a dávam svojmu telu výživu, takú akú potrebuje alebo idem až na úkor zdravia?
Úprimne, toto sú otázky, ktoré som si ja sama kládla ešte len nedávno a pochopila som, že celé tie roky som sa len hnala za nejakou predstavou „ideálnych“ hodnôt v živote úspešného človeka. Po tzv. vytriezvení z toho celého som mala pocit veľkej prázdnoty v sebe, kde už pomaly nastupovala depresia a úzkostne stavy v spojení s fyzickou bolesťou.
Po uvedomení sa a prebudení sa z tejto zidealizovanej predstavy dokonalosti a úspešnosti, som postupne začala meniť prístup k cvičeniu, doplnkom výživy a regenerácii. Zmenu som začala cítiť už po veľmi krátkom čase a ja som vnútorne bola a aj som presvedčená, že toto je tá správna cesta pre mňa. Pocítila som konečne pokoj, slobodu a zároveň aj lásku a radosť zo života. Spokojnosť z obyčajného života ničím nepodmieneným.
Všimla som si, ako to všetko pôsobí na ľudí. Myslia si, že úspech je niečo super, že človek je tým výnimočný, má uznanie a rešpekt. Vidia len jednu stranu, len to čo je navonok, ale už málokto vidí čo sa ukrýva za tou druhou stranou.
Každý úspech, ktorý je dosiahnutý len silou a vôľou človeka si skôr či neskôr vypýta svoju daň, mnohonásobne.
Preto obdivujem ľudí, ktorý si žijú jednoduchý život.
Ľudia si myslia, že keď som trénerka, tak sa stravujem len zdravo. Otázka je, čo je to zdravé stravovanie, či zdravý životný štýl? Či je to len názov BIO alebo je to naozaj aj kvalitná potravina. Asi tak ako aj úspech môže každý vnímať rôzne. Teraz už vnímam zdravý životný štýl tak, že si idem zacvičiť to, na čo mám práve náladu. Je to beh alebo silový tréning, alebo sa idem len tak prejsť niekde vonku. Takto je to aj v stravovaní, niekedy mám chuť jesť len šaláty, ale inokedy si dám aj pizzu. Doplnky výživy sú dobré, ale opäť platí – všetkého veľa škodí.
Ako športovkyňa som sa v minulosti riadila tým, ako to robia ostatní. Základ boli proteíny, BCAA, kreatín.. všetko na objem a silu, ale nikdy som neriešila, čo naozaj moje telo potrebuje. Dlhé vyčerpávajúce tréningy si vyžadovali aj minerály a vitamíny, ale to mi vtedy prišlo zbytočne, lebo to by nebolo vidieť navonok – svaly.
Teraz, keď už viem, čo je skutočne potrebné, snažím sa svojmu telu dopriať hlavne základne minerály a vitamíny, ako je Vitamín C, Vitamín D3 či magnézium a až potom proteíny, kreatíny atď. Samozrejme treba mať aj v tejto oblasti vedomosti a nebrať si vzor od kadekoho.
Jedno čo mi nikdy nie je ľúto je priplatiť si za kvalitné doplnky výživy, lebo investujem do seba. Vždy sa snažím riadiť podľa pocitu a nie podľa nejakého nastaveného plánu. Samozrejme iné to je, ak niekto robí vrcholový šport, ale ako som už spomínala, dôležitý je náš postoj k tomu prečo chceme vyhrávať alebo mať dokonalú postavu?
Preto aj mojim klientom, či ľuďom okolo vravím, všetko sa dá, ale je potrebné ísť na to postupne. Ak to zo začiatku nejde, nevadí treba len pokračovať, prípadne sa zamyslieť, čo by mohlo brániť cieľu, ktorý chcem dosiahnuť. Zastaviť sa a porozmýšľať, ísť hlbšie, kde by mohla byť príčina. Najhoršie čo môžeme urobiť je stresovať sa.
Ja už teraz viem, že svojou silnou vôľou dosiahneme čokoľvek, ale pýtam sa! Stojí to za to? Netreba predsa len ísť na to postupne, ísť na to inak? Možno s pokorou?
Už akokoľvek to dopadne, dôležité je v prvom rade zdravie, preto cvičte tak, aby vás to napĺňalo energiou fyzickou a mentálnou a telu doprajte dostatočnú regeneráciu v spojení s kvalitnou výživou. Žiadna medaila, diplom ani víťazstvo nad iným človekom nás nenaplní skutočným vnútorným šťastím.
Veronika FitArt
